Názov Huculský kôň pochádza od Rusínskeho etnika žijúceho v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny na pomedzí s Rumunskom. Odtiaľto sa huculské kone dostali až na naše územie počas Valašskej kolonizácie. Predtým počas stredoveku bola táto oblasť nazývaná aj územím nikoho, pretože kedysi neexistovali tak pevne určené hranice ako dnes. Z tej doby pochádza aj legenda o kniežati Laborcovi, ktorý sa stal symbolom Rusínov. Neskôr v dobe reformácie Uhorska sem boli pozvaní noví obyvatelia, ktorý sa tu usídľovali na princípe Valašského práva. Jednalo sa o valašských a rusínskych novousadlíkov, ktorí tu klčovali lesy a zakladali osady. Tiež fungovali ako akási pohraničná stráž. Venovali sa hlavne chovu oviec, kôz a koní voľným spôsobom pri ktorom prežívali len odolné jedince. Neskôr prechádzali aj k poľnohospodárstvu. Miestny ľud hovoriaci rusínskym dialektom a držiaci sa pravoslávia bol často zaznávaný no napriek tomu prežíval v tejto oblasti. Okrem chovu dobytka a spracovaniu vlny sa miestny ľudia venovali hlavne ťažbe dreva a výrobe dreveného uhlia.
V tomto období za čias Uhorska vznikli aj miestne architektonické skvosty – drevené cerkvi. Na konci 19 stor. v Čertižnom žil aj významný rusínsky buditeľ, šľachtic a vzdelanec Adolf Ivanovič Dobriansky – Sačurov. Kvôli veľkej chudobe sa odtiaľto mnoho rodín vysťahovalo do Ameriky, medzi nimi aj rodičia slávneho Andyho Warholu. Nasledovali svetové vojny, počas ktorých práve najťažšie boje prebiehali v tejto oblasti. Z tohto obdobia tu ostalo mnoho vojnových cintorínov I. a II. svetovej vojny ako aj vojenská technika. Pred a počas vojny utieklo či bolo odvedených mnoho miestnych židov, po ktorých tu už ostali len v lesoch ukryté cintoríny. Po vojne nasledovali ďalšie vlny vysťahovania a to hlavne na Poľskej strane v Lemkovine ale aj u nás v oblasti Polonín tentoraz z radov Rusínov. V blízkosti našej obce Suchá sa teda nachádza priamo v teréne mnoho pamätníkov zo 17. až 20. storočia ku ktorým sa možno dostať aj na koni počas jednodňového rajdu krásnou Beskydskou krajinou.
